Navigácia

Obsah

Piataci vo Svätom Antone a na Sitne

Typ: ostatné
stalo sa, v čo som tajne dúfala, splnil sa mi sen: som opäť triednou učiteľkou.

Je privilégiom môcť skupine detí vravieť: moje decká, starať sa o ne, byť im nablízku, dať im všetko, čo je v mojich  silách a možnostiach, to mi chýbalo napriek tomu, že ako výchovná poradkyňa pomáham  všetkým deťom v škole.

    Takže, mám triedu, mojich piatakov. Od momentu, ako nás okolnosti spojili sa stretávame na triednických hodinách i na hodinách slovenského jazyka. Sme spolu denne a rozhodne si nájdeme čas na všetko, čo nás zaujíma. A je toho neúrekom!

    Preto pekne poporiadku...

Deti prejavili záujem  byť spolu aj mimo vyučovania, niekde spolu cestovať, niečo spolu robiť, zažiť.

    Ja som zas vytušila, že je práve vhodná príležitosť i téma na projektové vyučovanie súčasťou ktorého bude exkurzia.

    Zorganizovala som všetko potrebné nato, aby sme mohli stráviť deň spolu ale mimo školy, učiť sa nenásilne ale o to intenzívnejšie. Dokonca aj počasie bolo k našim zámerom priaznivé. Vystihli sme možno jeden z posledných krásnych dní.

    Samotnej exkurzii predchádzala príprava žiakov. Povesť o Sitne na hodine literárnej výchovy, referáty chlapcov i dievčat o Sitne i kaštieli vo Svätom Antone, príprava, plánovanie, chvíle radosti, napätia, očakávania.

Chlapci pripravili informácie pre dievčatá o Sitne, dievčatá zas pre chlapcov všetko zaujímavé o Svätom Antone.  Takže maili dostatok vedomostí o tom, kde ideme a prečo.

    Skrátka, 5. novembra 2015 sme ráno o 8:00 vyštartovali spred budovy školy do Svätého Antona.  

    Na vstup do kaštieľa sme čakali asi 30 minút, ale čas sme využili na prechádzku  zámockým anglickým parkom. Samotná prehliadka bola veľmi zaujímavá. Sprievodkyňa Katka nám porozprávala množstvo detailov zo života Coburgovcov, čo bolo veľkým spestrením samotnej prehliadky. Aj Katka vedela, že nové informácie si lepšie zapamätáme, ak k  exponátu pripojí „super zaujímavú“ historku.

     Prehliadka kaštieľa ubehla ako voda. Medzitým vykuklo slniečko, uschla rosa na tráve a my sme sa presunuli k Počúvadlianskemu jazeru. Odtiaľ sme vykročili na nenáročnú túru, na vrchol Sitna.

    Stúpanie na vrchol bolo až po Tatársku lúku mierne, ale posledné metre sme prekonávali po 260 drevených schodoch.

     Chlapci „fučali“. Vysedávanie pred počítačmi a tabletmi sa im tentokrát vypomstilo. Dievčatá boli v lepšej kondíci, tuším chlapcov vo výkone tromfli.  

     Vrchol Sitna sa nám všetkým odmenil krásnym výhľadom na Kremnické a Štiavnické vrchy, na Banskú Štiavnicu a krásne okolie. Tam sme si oddýchli, zjedli, čo nám mamky zabalili a urobili niekoľko fotografií na pamiatku.

     V dobrej nálade sme sa pustili na cestu späť. Tá nám nezabrala toľko času ako nahor. Veď zbehnuť z kopca, to nič nie je! Raz dva sme boli pri našom malom autobuse.

     A teraz už koniec?                                                                   

     Domov?

     Ešte nie!

     Tak kde teraz?

     Pozrieme si Banskú Štiavnicu?

     Rozhodne!

     Takže zaparkujeme na  Trojičnom námestí a obzeráme si morový stĺp, potom postojíme pre domom Maríny, meditujeme na zámkami lásky a exkurziu končíme v obchodíku so suvenírmi a cukrárni u Divnej panej.

     Naša cesta za zážitkami končí. Unavení ale spokojní sa vraciami domov. K našim mamkám a ockom. A zajtra do školy. V ústrety novým vedomostiam, novým zážitkom a pevnejším priateľstvám.

Silvia Šlosárová, triedna učiteľka


Vytvorené: 24. 4. 2017
Posledná aktualizácia: 1. 11. 2017 23:14
Autor: Správce Webu