Navigácia

Obsah

Flóra


Rastlinnú pokrývku územia tvoria zväčša lesné plochy, lúky a pasienky. Pôvodnú lesnú pokrývku tvorili najmä bukovo-jedľové lesy. Následkom extenzívnej ťažby dreva pre banskú a hutnícku výrobu ako aj klčovaním lesov došlo k ústupu lesných spoločenstiev z nižšie položených polôh do vyšších horských oblastí. Dlhoročným prirodzeným vývojom sa udomácnili také dreviny, ktorým prírodné podmienky najlepšie vyhovovali. Z listnatých stromov to boli najmä buk, javor, jaseň, brest, miestami breza, osika, jelša a jarabina. V najnižších častiach územia to bol najmä hrab a buk. V súčasnosti je najviac rozšírený buk. Z ihličnatých drevín bola najviac rozšírená jedľa, menej smrek a borovica. V súčasnosti prevláda smrek, borovica a jedľa. Z pôvodného súvislého dubového lesa v nižších polohách zostali už iba zvyšky prestarnutých jedincov. Veľmi významným je rozšírenie duba zimného v extrémnom teréne, ktorý nájdeme v NPR Ponická dúbrava. Nemenej vzácnymi sú aj podhorské lúžné lesy zastúpené jelšou lepkavou, jelšou sivou, vŕbou krehkou s výskytom chránených, ohrozených a zriedkavých druhov rastlín. Svoje zastúpenie tu majú aj pralesovité bukové a jedľovo-bukové lesy najvyšších polôh. Vzácne sa vyskytuje aj tis obyčajný. Lúky a pasienky dnes zaberajú väčšiu časť územia Poník ako lesný porast. Okrem rôznych druhov tráv na nich rastie i krovinatý porast. Početne zastúpená je lieska a borievka. Na suchších, skalnatých a vápenatých stráňach prevláda drienka, šípka a tŕnka. Z rastlinných druhov sú cennými suchomilné a teplomilné druhy trávnatých porastov lesostepného charakteru. Na vlhkých lúkach rastú viaceré druhy vstavačovitých rastlín. Z lesných plodín sú rozšírené najmä maliny, černice a jahody. Pozoruhodný je výskyt čučoriedok, ktoré tu rastú aj v nižších polohách, a brusníc, ktoré si vyberajú vyššie, chladnejšie lesné plochy. Územie je známe aj ako významná hubárska oblasť.