Navigácia

Obsah

Vývoj obce


V roku 1310 synovia majstra Filipa - Andrej, Peter a Tomáš protestovali proti zabratiu čiastky územia Poník synmi komesa Gochola - Jakubom, Petrom a Pavlom. Zabraté územie ležalo pri Hrone, povyše B. Bystrice a na východnej strane pri potoku Môlča. Toto územie bolo zabraté skôr, ale ako spojencov Matúša Čáka sa ich Filipovi synovia neodvážili zažalovať. Táto krivda sa napravila až v roku 1318.

V 14. storočí tu boli objavené ložiská zlata, ktorých písomné doloženie pochádza z roku 1358. Zlato sa tu ťažilo až do roku 1571. Okrem zlata prebiehala na území Poník aj ťažba medi a železnej rudy. Významným dôkazom stabilizácie územia je rozvoj cirkevnej správy. Už v roku 1300, resp. 1310 povolil ostrihomský arcibiskup Tomáš Andrejovi a Tomášovi, synom zakladateľ Poník majstra Filipa, postaviť v obci (alebo presnejšie nad obcou) kaplnku sv. Jána Krstiteľa. Ten istý arcibiskup odpustil roku 1323 ponickému kňazovi polovicu cirkevného desiatku. Kaplnka sv. Jána sa stala základom a jadrom (sakristiou) ponického kostola, pre ktorý dostal farár Vavrinec roku 1492 od pápeža odpustkovú listinu. Rozvoj Poník dokumentuje aj písomná správa potvrdzujúca, že už v roku 1358 existovali na území mestečka dva mlyny. Napriek prvotným výsadám a pomerne úspešnému rozvoju sa obyvatelia Poník nevyhli občasným sporom s vtedajšími mocnými. Ako obranu používali potvrdzovanie svojich práv, či už pri županoch miestnej stolice, vtedajším palatínom, alebo dokonca samotným kráľom. V roku 1400 následkom dvojitého panstva (poddanský zväzok s ľupčianskym panstvom a povinnosti, roboty a dane kráľovských poddaných) žiadali Poničania zvolenského župana Dávida, syna Martina de Albeus o odpustenie týchto povinností. Župan uznal sťažnosti a v snahe napomáhať rozvoju obce 9. apríla 1400 vydal listinu, v ktorej oslobodil Poničanov od povinností a udelil im aj určité práva. Významné potvrdenie práv nastalo v roku 1404, kedy sa ponický richtár Matej a mäsiar Peter vybrali za kráľom Žigmundom a žiadali potvrdenie práv z roku 1400. Tieto im boli potvrdené a navyše im bolo umožnené užívať výsady podľa vzoru práva mesta Krupiny. Následne pokračovala séria potvrdzovaní a rozširovaní pôvodných práv a výsad mestečka. Významným sa stal rok 1657, kedy sa Poničanov ujal sám uhorský palatín Vešeléni. Vydal nariadenie pre Zvolenskú stolicu, aby ochraňovala Poničanov pred všetkými narušovateľmi ich privilégií a práv. Za zvlášť významnú udalosť môžeme považovať nariadenie kráľa Karola III., na základe ktorého posiela 17. marca 1736 krupinská mestská rada mestečku Poniky odpis krupinských mestských práv. Z nich najdôležitejšie boli: slobodná voľba predstavenstva mestečka, súdna právomoc, právo meča a oslobodenie od kráľovského mýta v celom Uhorsku. O rok neskôr, 19. februára 1737 tieto práva potvrdzuje aj Zvolenská stolica. V roku 1848 stratili všetky dohody a privilégiá platnosť následkom zrušenia poddanstva.

Ponikám sa nevyhli ani pochmúrne roky tureckého nebezpečenstva, či vzbury a povstania uhorskej šľachty. Okolie mestečka začali Turci ohrozovať už v roku 1580. Našťastie bez výrazných škôd. V roku 1605 vojská vzbúrenej uhorskej šľachty pod vedením Štefana Bočkaja vyplienili mestečko. Ďalšiu pohromu zažili Poniky v roku 1663, kedy došlo k rozsiahlelšiemu tureckému nájazdu, pri ktorom zhorel kostol a listiny v ňom. Koniec niekdajšej slávy Poník nastal v roku 1678, kedy bolo mestečko úplne vyplienené Turkami.

 

Ponická Lehôtka

Prvýkrát sa spomína v roku 1424 ako „Kysponik“ (Malé Poniky) v listine kráľa Žigmunda, ktorou daroval majetky (medzi nimi aj ľupčianske panstvo) svojej manželke Barbore. Vznikla vyklčovaním lesa asi v 14. storočí spolu s množstvom ďalších Lehôt a Lehôtiek. Na jej mieste vraj kedysi stála horáreň, v ktorej bývali hájnici a sluhovia Ľupčianskeho zámku. Podľa názvu boli jej obyvatelia na určitú dobu oslobodení od všetkých poplatkov, dávok a robôt. S Ponikami splynula v roku 1886.

 

Ponická Huta

Prvýkrát sa spomína v roku 1718 ako „Ponyiker Hochofen“ a od roku 1920 ako Ponická Huta. Vznikla pri vysokej peci, postavenej v roku 1780, v ktorej tavili železnú rudu. Samostatnou obcou bola od roku 1871 až do roku 1943, kedy sa spojila s Ponikami. Od roku 1855 až do nedávna (1950) tu pracovala parná píla.

 

Zaujímavé a významné udalosti
 

Rok Udalosť
začiatok 13. stor. pravdepodobný vznik pôvodnej osady zničenej tatárskym vpádom
1282 prvá písomná zmienka o území
27. 7. 1284 darovacia listina kráľa Ladislava IV. Filipovi de Turchus
1284 Filip de Turchus daroval časť územia bratovi Saulovi (dnešná Šálková)
1310 ostrihomský biskup Tomáš vydal povolenie postaviť kostol
1358 písomne doložená existencia dvoch mlynov a nálezísk zlata
9. 4. 1400 zvolenský župan Dávid udelil práva podľa vzoru slobodných miest
8. 11. 1404 kráľ Žigmund potvrdil predošlé práva a rozšíril ich o „Krupinské právo“
1424 prvá písomná zmienka o Ponickej Lehôtke
20. 7. 1425  kláštor sv.Márie v Turci vydal hodnoverný odpis listin z rokov 1400-1404
8. 6. 1464  kráľ Matej vydal potvrdenie výsad z rokov 1400-1404
11. 3. 1478  kláštor sv.Márie v Turci vydal hodnoverný odpis listiny z 8.júna 1464
1492  farár Vavrinec získava od pápeža odpustkovú listinu
15. 3. 1525  kraľ Ľudovít potvrdil predchádzajúce privilégia
1547  pravdepodobný vznik školy na Ponikách
10. 3. 1557  osrihomská kapitola vydala hodnoverný odpis listín z r.1282
4. 7. 1557  kráľ Ferdinand potvrdil hranice chotára medzi Ponikami a Hrochoťou
11. 5. 1583  kráľ Rudolf II. vydal potvrdenie predošlých výsad
10. 6. 1598  kráľ Matej II. vydal potvrdenie predošlých výsad
1605  vojská Štefana Bocskaya vyplienili Poniky
4. 10. 1651  vydané svedectvo o vykonávaní práva meča na Ponikách
20. 8. 1655   kráľ Ferdinand III. vydal potvrdenie predošlých výsad
1663  vyplienenie mestečka Turkami, zhorel kostol i listiny v ňom
6. 1. 1678  vyplienenie Poník Turkami, odvlečenie 300 ľudí do zajatia
1718  prvá písomná zmienka o Ponickej Hute
17. 3. 1736  Zvolenská stolica vydala pre Poniky odpis výsad mesta Krupiny z r. 1242
19. 2. 1737  Zvolenská stolica potvrdzuje právo voľby richtára a právo meča
1750  Vznik pivovaru (zanikol v roku 1848)
1780  vznik vysokej pece na Ponickej Hute
10. 3. 1794  kráľ František II. potvrdil predchádzajúce privilégia
1855  vznik parnej píly na Ponickej Hute
1886  splynutie Ponickej Lehôtky s Ponikami
1895 zriadenie prírodnej rezervácie Ponická dúbrava