Navigácia

Obsah

Poniky v 20. storočí


Začiatkom 20. storočia sa väčšia časť obyvateľstva Poník venovala poľnohospodárstvu, časť pracovala v železiarňach v Podbrezovej, prípadne vo Zvolene. Niekoľko rodín sa odhodlalo vysťahovať za prácou do U.S.A., Kanady čí Argentíny. Významnou udalosťou v obci sa stalo vyhlásenie Česko-slovenskej republiky, čo sa odohralo 8.decembra 1918 ľudovým zhromaždením.

Poniky vstúpili do nového štátu ako veľká obec. Významné postavenie v obci mal notár, avšak správu obce malo v rukách obecné zastupiteľstvo. V roku 1919 po vzniku Maďarskej republiky rád sa maďarské vojská na svojom postupe dostali až k Ponikám. Tu obsadili niekoľko okolitých obcí. Maďarské vojsko ustúpilo z okolia Poník až po bitke, ktorá sa uskutočnila medzi Oravcami a Ponikami na južných svahoch vrchu Drienok. Česko-slovenskému vojsku velil taliansky generál Piccione.

V čase Veľkej hospodárskej krízy v rokoch 1929-1934 sa sociálna situácia obyvateľstva prudko zhoršila. Väčšina obyvateľov žila na hranici životného minima. Zo vtedajších štatistík vyplýva, že viac ako 10% ekonomicky aktívneho obyvateľstva bolo bez práce.

Zostrená politická situácia v roku 1936 a následné prípravy na II. svetovú vojnu sa odrazili aj v Ponikách. Začali sa vytvárať jednotlivé oddiely civilnej obrany a pre potreby vojny sa začala vytvárať evidencia majetku. Dramatické zmeny nastali až v roku 1939. Bolo zrušené obecné zastupiteľstvo, ako nežiadúci politický orgán, ktoré nahradil vládny komisár. Začali sa aj čistky obyvateľstva. Počas druhej svetovej vojny sa obyvatelia Poník aktívne zapojili do bojov. Mnohí z nich viedli partizánsky boj iný pomáhali okolitým partizánskym odielom. Počas SNP bola v Ponikách zriadená povstalecká nemocnica a boli vybudované obranné zákopy. 23.3.1945 boli Poniky oslobodené vojskami rumunskej armády. Po oslobodení sa život v obci začal pomaly normalizovať. Zásadné zmeny nastali však až po víťaznom februári roku 1948. K moci sa dostala Komunistická strana. Nastalo tak smutné obdobie nedemokratického vývoja obce a následného vyvlastňovania majetku, známeho ako socializácia. Roku 1952 bolo založené Jednotné roľnícke družstvo. Dosahovalo pozoruhodné hospodárske výsledky. Roku 1962 mu bol za dobré výsledky udelený titul Jednotné roľnícke družstvo 20.výročia SNP. A roku 1966 titul JRD Česko-slovensko-sovietskeho priateľstva.

V novembri roku 1989 sa aj Poník dotkli udalosti nežnej revolúcie. Obec prešla spod správy komunistického režimu a nastúpila na demokratickú cestu vývoja. Vzniklo tu niekoľko podnikateľských subjektov. Ale na druhej strane došlo aj k nárastu nezamestnanosti. Najväčší zamestnávateľ, vtedajšie JRD, sa dostalo do konkurzu. Tak isto aj množstvo vtedajších zamestnávateľov prepúšťalo. Postupom času sa začala situácia v obci zlepšovať a na mnohých miestach je vidieť výsledky demokratického riadenia obce. Koniec 20. storočia sa niesol v duchu osláv nástupu nového milénia a následným pomerne úspešný rozvojom obce.

 

Poniky a I.svetová vojna

Následky I. svetovej vojny kruto pocítili aj obyvatelia Poník. Mnohí Poničania museli bojovať v radoch rakúsko-uhorskej armády. Ku koncu vojny rukovali na front aj mladý chlapci vo veku 17 až 18 rokov. Z Poník padlo v I. svetovej vojne 45 mužov. Niektorí dezertovali na stranu ruských vojsk, niektorí padli do zajatia. Tí, ktorí sa vrátili, prišli s podlomeným zdravím.

 

Poniky a II.svetová vojna

Zostrená medzinárodná situácia v roku 1936 a následné prípravy na II. svetovú vojnu sa odrazili aj na Ponikách. V tomto roku sa obyvatelia prvýkrát začali stretávať s problematikou civilnej protileteckej obrany (CPO). Po vyhlásení mobilizácie v septembri 1938 sa situácia v Ponikách ešte viac vyhrotila. Bola nariadená pohotovasť všetkých zložiek CPO. Po roku 1939 sa v obci uskutočnili závažné zmeny. Bolo zrušené obecné zastupiteľstvo ako nežiadúci politický orgán, nahradil ho vládny komisár. V obci sa zaviedol prídelový systém a začalo sa zatemňovať, začali sa evidovať osoby židovskej a neskôr aj ruskej národnosti. Začiatkom roku 1944 musela obec vyhotoviť zoznam asociálnych živlov. Obsahoval 6 osôb.

Po vyhlásení mobilizácie 6. septembra 1944 narukovalo do povstaleckej armády vyše 125 mužov. Do partizánskych skupín nastúpilo 12 mužov a jedno dievča. Vojaci a partizáni z Poník bojovali na všetkých frontových úsekoch a zúčastnili sa aj na ťažkých bojoch pri Starej Kremničke. Poniektorí z nich padli do zajatia a boli odvlečený do koncentračných táborov v Nemecku. Domov sa vrátili len niektorí a to s podlomeným zdravím.

Obce Zolnianskej doliny mali v prípade obrany Banskej Bystrice zohrať významnú úlohu. Preto sa pred Ponikami budoval systém protitankových zákopov a palebných postavení pod vedením por. S. Repčík. Práce na obrannom postavení v priestore Poník nesplnili požadované očakávania. Hlavné sily nemeckých vojsk nesmerovali od Zvolena obchvatom na B. Bystricu cez Poniky, ale práve opačne. Na Ponikách bola v tom čase zriadená aj povstalecká nemocnica. Lokalizovaná bola do priestorov novej školy, terajšej MŠ. Okrem toho boli v budove školy umiestnené povstalecké jednotky. Dňa 6. októbra 1944 obsadili nemecké okupačné vojská Kremnicu, 26. októbra mesto Zvolen a v ranných hodinách 27. októbra 1944 aj Banskú Bystricu. Po útoku nemeckých vojsk na B. Bystricu nastal všeobecný ústup partizánov a vojakov do hôr. Mnohí prechádzali cez Poniky, Dúbravicu, P. Hutu na Bukovinu a priľahlých lesov. Posledný povstalci opustili budovu 26. októbra 1944 a už 27. októbra ju zaujali fašistické vojská. V škole sústreďovali zajatých povstalcov a občanov židovského pôvodu. Viacerí občania židovskej národnosti utekali do hôr smerom na Povrazník. Tu ich však fašisti vystriehli, zaistili a odvliekli do školy na Ponikách, kde ich vyšetrovali. V noci z 31. októbra 1944 na 1. novembra 1944 ich postrieľali v priestore Bôroví. Po odchode nemeckých vojsk z Poník, prišli do obce niekoľkokrát partizáni, ktorí mali na Bukovine vybudované zemľanky. Niektorí Poničania s nimi udržiavali spojenie, zásobovali ich a prinášali im rôzne správy. V decembri 1944 sa do Poník vrátili nemecké vojská. Do okolitých lesov vysielali hliadky a hľadali partizánske oddiely. Večer 26. decembra 1944 prepadli partizáni auto s nemeckými dôstojníkmi. Nemci ako odvetu spustili dvojhodinovú zúrivú streľbu na okolité lesy.

Koncom januára 1945 sa k obci začal približovať front. Do Poník dopadli prvé delostrelecké granáty 11. marca 1945. Dňa 21. marca bola oslobodená Dúbravica a Ponická Huta. 22. marca Oravce a 23. marca 1945 o 3 hodine ráno vstúpila do Poník prieskumná hliadka sovietskej armády a za nimi jednotky rumunskej armády. Pri prechode frontu v obci nevznikli veľké škody, lebo priame boje sa odohrali až za obcou Na vrchoch. V bojoch o obec a jej okolie padlo 64 vojakov.

 

Obdobie socializácie obce

Ďalšou zo smutnejších kapitol života obce bolo obdobie socializácie a to najmä po udalostiach februárového víťazstva v roku 1948. Komunistická moc a jej prívrženci aj v tejto malebnej obci začali násilný agitačný program. Ako prvý krok bolo rozpustenie vedenia obce po tzv. „Februárovom víťazstve“. Následne na ustanovujúcej schôdzi 18. decembra 1949 bolo zvolené nové vedenie obce. Kolektivizácia a socializácia sa začala naplno. Drobný ľud sa však búril a tak prvý pokus založiť Jednotné roľnícke družstvo v roku 1949 nevyšiel. O tri roky neskôr, v roku 1952 sa podarilo založiť JRD menšinového typu (JRD I.typu). Následne sa začalo aj násilné odnímanie pôdy a vyvlastňovanie. Prechod na kolektívne hospodárenie skončil 9. júna 1959, kedy bolo JRD vyhlásené za celoobecné. V tom čase už žiadny drobný roľník nevlastnil pôdu, všetka prešla do vlastníctva socialistického štátu. Začalo sa obdobie kolektívneho hospodárenia. Z pohľadu výroby a inovácie hospodárskeho odvetvia mala kolektivizácia pozitívny vplyv. Došlo k extenzívnemu nárastu potravinovej produkcie. Miestne JRD sa čoskoro stalo hospodársky veľmi známym družstvov v rámci bývalej ČSSR. Stojí za zmienku, že v roku 1962 mu bol udelený titul JRD 20. výročia SNP a v roku 1966 JRD Česko-slovensko-sovietskeho priateľstva. Z významných osobností vtedajšej doby, ktorí oceňovali prácu miestneho družstva a aj ho navštívili boli: Prof. Peter Colotka, sovietsky kozmonaut Volynov, letec Pokryškin, predseda SNR V. Šalgovič, maršal Grečko, prezident Gustáv Husák a ďalší.